„Máš to v génoch. Zmier sa s tým.“

Sedela som v ambulancii kožnej lekárky a toto bola veta, ktorú som si odtiaľ odniesla. Nepamätám si už presne, ako vyzerala. Pamätám si, že to nepovedala zle, ale ani príjemne. Povedala to tak, ako sa oznamuje vec, s ktorou sa nedá nič robiť.

Odišla som s receptom na masť. A s tou vetou som potom žila ďalších pár rokov.

Bola som dievča, ktoré chcelo byť pekné

Psoriáza sa u mňa naplno prejavila okolo trinástich, s nástupom puberty. Doma nebola neznáma, mala ju moja mama, moja teta aj ich mama.

Končila som základnú školu a chystala sa na strednú. Nové prostredie, nové priateľstvá. Chcela som byť pekná. Úplne obyčajná vec, ktorú chce v tom veku každé dievča.

Lenže ja som to mala na tvári. Na lícach, na ušiach, na očných viečkach. Vo vlasoch, na rukách, na nohách. Nedalo sa to schovať pod rukáv ani prekryť vlasmi.

A fungovalo to ako kruh, z ktorého som vtedy nevedela vystúpiť. Cítila som na sebe tie pohľady. Z pohľadov mi stúpal stres. A čím väčší stres, tým viac ložiská horeli, svrbeli a boli neprehliadnuteľné. Dnes už rozumiem, prečo to tak chodí. Vtedy som vedela len jedno: čím viac sa snažím, tým je to horšie.

Kolotoč, ktorý pozná asi každý

Nasledovali roky hľadania. Keď to dnes vypíšem za sebou, vyzerá to ako dlhý zoznam:

  • kortikoidné a hormonálne masti, ktoré zabrali a potom prestali,
  • kúpele v Smrdákoch,
  • hospitalizácie a presun z jednej nemocnice do druhej, čo bolo pre mňa zo všetkého najťažšie,
  • radikálne diéty, ktoré som držala kvôli koži (nie kvôli váhe)
  • vybraté krčné mandľe,
  • zázraky zháňané zo zahraničia.

Nič z toho nebolo zlé. Všetko dávalo nádej zlepšenia. Lenže to nestačilo.

Prvý zlom trval roky

Zmena prišla, keď som sa prvýkrát stretla s prístupom, ktorý sa nepozeral len na kožu, ale na celé telo. Namiesto potláčania prejavov zvonka sme sa pozreli dovnútra: strava, cielená výživa, práca so stresom.

Netrvalo to týždne ani mesiace. Od prvého prejavu po čistú kožu prešlo osem rokov. Ale prešlo.

A potom sa to vrátilo

Mala som okolo tridsaťšesť. Dve maličké deti. Čerstvo sme sa presťahovali do nového domu. Rozbiehala som si vlastné podnikanie. Riešila som partnerský vzťah a zázemie. Bolo toho veľa naraz.

A popritom som, úplne nenápadne, poľavila vo vlastnom stravovaní. Nie dramaticky. Len tak, ako sa poľaví, keď máš dve malé deti a tridsať vecí na zozname.

Prišlo to z večera do rána. Ložiská na rukách aj na nohách, naraz na viacerých miestach. A nechcelo to odísť tak rýchlo, ako to prišlo.

Čo bolo druhýkrát iné

Rozrušilo ma to. Klamala by som, keby som tvrdila, že nie.

Ale už som nebola to vystrašené dievča z ambulancie. Vedela som jednu vec, ktorú som v trinástich nevedela: že to zvládnem, lebo som to už raz zvládla.

To bol prvý nástroj a bol veľmi podstatný. Hlava.

Druhým bola cielená suplementácia, teda dopĺňanie konkrétnych živín podľa toho, čo moje telo potrebovalo, nie náhodné kupovanie toho, čo bolo práve v akcii.

A tretí som objavila až vtedy: galvanické ošetrenie pleti spolu s pravidelnou hĺbkovou hydratáciou a výživou pokožky. U mňa to zabralo výrazne.

Do poldruha roka bola koža opäť čistá. Prvýkrát to trvalo osem rokov, druhýkrát rok a pol. Nie preto, že by som mala šťastie. Preto, že som už vedela, čo funguje.

Čo pre mňa znamená „mať to pod kontrolou“

Dnes mám 47 rokov. So psoriázou žijem vyše tridsať rokov a posledných osem som bez akútnych prejavov.

Neznamená to, že sa už nikdy nemôže opäť ozvať. Znamená to, že keby prišla, nezačínam od nuly a nebudem panikáriť. Budem vedieť, ako k tomu pristúpiť, pretože síce sa snažím správať sa voči svojmu telu a pokožke čo najzodpovednejšie každý deň, nikdy nevieme úplne presne čo telo práve rieši.

A o tom je podľa mňa podstatný rozdiel medzi „zmier sa s tým“ a „mám to pod kontrolou“. To prvé ti berie možnosti. To druhé ti ich vracia, aj keď nesľubuje, že bude vždy ľahko.

Keby som mohla svojej trinásťročnej ja niečo odkázať, bolo by to toto: nie si obeť svojich génov. Gény rozdali karty, ale to, ako s nimi hráš, máš stále v rukách.

Anna na pódiu s mikrofónom a zdvihnutou rukou
Táto fotka nie je z dňa, keď som „vyhrala nad psoriázou“. Taký deň ani neexistoval. Ale ten pocit, ktorý na nej mám, cítim aj z tejto cesty.

Nie som lekárka. Som akreditovaná výživová poradkyňa a toto je moja osobná skúsenosť, nie liečebný návod. Pri akútnom vzplanutí alebo zhoršovaní stavu vždy vyhľadaj lekára.

Ak sa v tomto príbehu spoznávaš

Napísala som e-book „Psoriáza pod kontrolou“. Nájdeš v ňom moju cestu aj konkrétne kroky, ktoré mne dávali zmysel, vrátane sedemdňového štartovacieho checklistu. Stiahni si ho zadarmo.

A ak chceš prejsť svoje stravovanie, doplnky a starostlivosť o pleť priamo so mnou a nastaviť si plán na mieru svojmu telu, ozvi sa mi na konzultáciu.